1.2.3.2. Číselné premenné

 

Sú to premenné, ktorých hodnotou je číslo. Meno číselnej premennej môže byť zložené z písmen a číslic, prvé musí byť písmeno. V názve premennej nie je  rozdiel v použití malých a veľkých písmen. Dokonca kvôli prehľadnosti môžete použiť i medzery, ktoré sa však vnútorne nepoužívajú. Uveďme niekoľko prípustných mien:

      x

      a318

      meno s medzerou

      male a VELKE

      maleavelke  (rovnaké ako predchádzajúce)

Neprípustné sú napríklad nasledujúce mená:

100               (začína číslicou)

3 sudy         (začína číslicou)

a*b88          (* nie je písmeno ani číslica)

Keď viete, ako sa označujú premenná, musíte sa naučiť priradiť premennej hodnotu. Na to je určený príkaz LET.

Ak chcete, aby číselná premenná c mala hodnotu 5, priradíte jej túto hodnotu príkazom

      LET c=5

Za slovom LET je označenie premennej, ktorej chcete priradiť hodnotu, nasleduje znak = a za týmto znakom ja číselná konštanta, ktorá sa priradí premennej. Znak = v tomto prípade nie je symbolom označujúcim rovnosť, ale je symbolom priradenia. Preto je nesprávna interpretácia príkazu

      LET c=5

ako c rovná sa 5 (aj keď sa často používa), ale premennej c sa priradí hodnota 5. Podobne premennej ad priradíte hodnotu 32.45 príkazom

      LET ad=32.45

Pomocou známych príkazov môžete vytvoriť krátky program:

      10 LET aa=82

      20 LET b=2.73

      30 LET c4=10E2

      40 PRINT aa: PRINT b: PRINT c4

Po odštartovaní programu príkazom RUN vypíše počítač na obrazovku

      82

      2.73

      1000

Činnosť programu si pozrime bližšie.

Na riadku 10 sa premennej aa priradí hodnota 82.

Na riadkoch 20 a 30 sa premennej b priradí hodnota 2.73 a premennej c4 hodnota 10E2=1000.

Na riadku 40 je použitý príkaz PRINT v tvare, v akom ho ešte nepoznáte. Ak v príkaze PRINT použijete označenie premennej, počítač vypíše hodnotu premennej, nie jej meno. To znamená, že počítač sa "pozrie" do pamäti na miesto, ktoré je označené ako aa, z tohto miesta zoberie číslo, ktoré je tam uložené (my sme tam uložili na riadku 10 hodnotu 82) a vypíše toto číslo. Takisto je to s premennými b, c4.

Všimnite si, že hodnotu premennej c4 nevypísal počítač v tom tvare, ako sme ju zadali, ale v pevnom formáte.

Zadajte teraz príkaz

      GOTO 40

Počítač opäť vypíše na obrazovku hodnoty premenných.

Pre zmenu odštartujte program príkazom

      RUN 40

Počítač vypíše správu

2 Variable not found, 40:1

lebo na riadku 40 hľadá počítač v pamäti premennú aa, ale nenašiel ju. Je to preto, lebo príkaz RUN najprv zruší všetky premenné a ak chcete potom s nejakou premennou pracovať, musíte jej najprv priradiť hodnotu (tým sa vytvorí v pamäti pre ňu zároveň miesto).

To isté sa stane, ak zrušíte riadok 10 a program odštartujeme príkazom RUN.

Preto si zapamätajte, že každá premenná musí byť najprv definovaná (nemusíme to byť len príkazom LET) a až potom s ňou môžete pracovať! Toto platí pre všetky premenné, nielen pre číselné.

Ak chcete počas behu programu zrušiť všetky premenné, použijete príkaz CLEAR. Týmto príkazom sa zároveň zmaže obrazovka.

Hodnotu premennej môžete priradiť aj priamo z klávesnice, ak v programe použijete príkaz INPUT. Úplný popis tohto príkazu uvedieme neskôr, zatiaľ si ukážeme jeho použitie na príkladu:

      10 INPUT "Zadaj cislo ";b

      20 PRINT b

      30 GOTO 10

Príkaz INPUT vypíše do dialógového riadku správu

      Zadaj cislo

a čaká, až zadáte číslo cez klávesnicu a odošlete ho stlačením klávesu ENTER. Počítač zadané číslo priradí premennej b (tým ju zároveň definuje). Na riadku 20 sa vypíše hodnota b a celý postup sa opakuje. Uvedený program môžete využiť pri zisťovaní, v akom tvare sa vypisujú čísla na obrazovku. Možný je aj tvar bez správy

      INPUT b

Analogicky sa dá priradiť hodnota reťazcovej premennej.